Základným obrábaním a predsejbovou prípravou pôdy sa pri jačmeni cieli udržiavanie pozemku v kultúrnom stave bez burín. Tradične aj na dosiahnutie drobnohrudkovitej štruktúry pôdy a uľahnutého osivového lôžka s priaznivou vlhkosťou a kvalitne zapracovanými pozberovými zvyškami. Na klíčenie potrebuje jačmeň 50–70 % vlastného objemu vody, čo je viac v porovnaní so pšenicou bez pliev.

Ak sa pri výseve pre nevyzretý stav pôdy plevité osivo jačmeňa „umaže“, klíčenie a vzchádzanie sa skomplikuje. Z fytosanitárneho hľadiska stále platí, že väčšina chorôb sa prenáša pozberovými zvyškami ostávajúcimi na povrchu pôdy, pri ich kvalitnom zapracovaní do pôdy je dôležité vytvoriť priaznivé podmienky aj pre ich rozklad. To platí aj z hľadiska samočistenia pôdy od semien burín, ktoré je potrebné pri orbe dôkladne zaklopiť. Prípave pôdy sa preto venuje dostatok pozornosti, pričom určitými osobitosťami sa vyznačuje jarný aj ozimný jačmeň, uvádza v Úrodě 1/2026 Ing. Štefan Tóth, PhD., NPPC – Ústav Agroekológie Michalovce.

Pozemok včas podmietnuť

Po skoro zberaných predplodinách, ktorými pre jačmeň najčastejšie sú porasty repky, je potrebné pozemok včas podmietnuť. Vhodné sú diskové či radličkové podmietače, ako aj pôdne kultivátory agregované s prsteňovými kruhovými valcami. Podmietka obmedzuje stratu pôdnej vlahy výparom, pričom sa drobí strnisko a likvidujú buriny. Pri podmietke postačuje hĺbka 10–12 cm, aby sa zamedzilo preschnutiu hlbšej vrstvy, je vhodné agregovaným valcom uzatvoriť povrch podmietnutej pôdy. Uzavretím povrchu podmietnutej pôdy dochádza k hromadeniu pôdnej vlahy v podmietnutej vrstve, čím sa buriny vyprovokujú ku klíčeniu a k vzchádzaniu. Ak buriny vzídu, podmietku je potrebné ošetriť, k čomu sa môže vhodne použíť hoci aj rovnaké náradie ako pri samotnej podmietke.
Dobrý agronóm by mal pamätať na skutočnosť, že agrotechnické úkony vykonané od zberu predplodiny po jesennú orbu vrátane, účinne pomáhajú odburiňovať pozemok. Toto sa potom následne pozitívne odrazi na zníženej zaburinenosti porastov jarneho jačmena a v menšej spotrebe herbicidov. Zaiste, mechanické zásahy majú byť vykonané v optimálnom čase z pohľadu stavu pôdy, ako aj intervalov jednotlivých ukonov, uvádza autor.*

Úvodní snímek: Konvenčná agrotechnika Foto Štefan Tóth