Z hľadiska čerpania živín, sója fazuľová je náročnou plodinou. V porovnaní s inými plodinami vyžaduje na jednotku úrody viac živín, a podstatne viac ako napr. ozimná pšenica. Sója pritom patrí k plodinám, ktoré nielen dobre reagujú na výživu množstvom úrody, výživu porastu sója dokáže veľmi dobre zhodnotiť tiež tvorbou hodnotných rastlinných bielkovín.

Jednou z významných osobitostí je, že na zvyšovanie dávok priemyselných hnojív sója nereaguje úrodovo celkom podľa očakávaní, kým naopak, veľmi dobre zhodnocuje živiny v pôdnej zásobe. Už pri počiatkoch výživárskych pokusov sa preukázalo, že trend rastu úrod jednoducho nezodpovedal stúpajúcej spotrebe hnojív tak, ako tomu bolo pri iných plodinách, preto v porovnaní s obilninami je pre sóju význačný celý rad ďalších osobitostí, ktoré je pri výžive porastov tejto plodiny potrebné zobrať do úvahy. Uvádza to v Úrodě č. 11/2024 Ing. Štefan Tóth, PhD. (Ústav agroekológie, Michalovce).

Z reakcie nenodulujúcich línií sóje, tj. rastlín bez hrčkotvorných baktérií, na dusík je možné usúdiť, že pre produkciu 1 kg rastlinného dusíka je potrebné 3,2 kg dusíkatého hnojiva. Už produkcia 150 kg/ha rastlinného dusíka by si bez symbiotického dusíka pri sóji vyžadovala aplikáciu 480 kg/ha čistého dusíka. Prvotné merania tiež preukázali, že množstvo symbioticky viazaného dusíka bolo vo veľkej miere závislé od dostupnosti dusíka a vlahy, pričom sa pohybovalo v rozmedzí od 1,1 kg/ha (1%) do 158 kg/ha (74%). Teda v ideálnom prípade si prostredníctvom symbiózy sója dokáže zabezpečiť podstatnú časť dusíka, pokiaľ však činnosť hrčkotvorných baktérií na koreňoch nefunguje, nie je možné sa na symbiózu spoľahnúť a je potrebné prijať nápravné opatrenia. Ak činnosť hrčiek funguje, z celkovo symbioticky viazaného dusíka je do rastliny odvádzaných 45–90 %.

Potreba inokulácie

Na rozdiel od strukovín domáceho pôvodu, kmene hrčkotvorných baktérií, ktoré sú v účinnej symbióze so sójou, sa v našich pôdach prirodzene nevyskytujú. Kým sa tieto mikroorganizmy v pôde namnožia, v každom prípade to nejakú dobu potrvá. V rámci vyživárskych a technologických pokusov sa preto pozornosť nutne sústredila na potrebu preveriť efektivitu inokulácie a zároveň aj  skutočnosť, či biologický proces symbiotického viazania dusíka hrčkotvornými baktériami dokáže zabezpečiť maximálnu úrodu semien sóje. Tieto osobitosti sóje a ďalšie zistenia viedli v minulosti výskum na VÚA Michalovce k testovaniu účinnosti, resp. úrodového efektu, uvádza autor.*

Úvodní foto: Hrčky na koreňoch sóje Foto Štefan Tóth